Každý rodič túži po zdravom a krásnom dieťati. Pre rodiča je práve ten jeho potomok najkrajší na svete, bez ohľadu na čokoľvek. Jeho zdravotný stav nie je však vždy schopný naplno ovplyvniť.

Dieťa so svojím intuitívnym a priamym pohľadom na svet inak vníma jeho realitu, ako dospelý. Najprv rodina a neskôr škola tvoria hlavný zdroj jeho informácií a neskôr aj následného poznania. Deti vnímajú svet priamočiarejšie, bez väčších deformít a zároveň emocionálnejšie ako dospelí.

Dvadsať rokov v živote jednotlivca je pomerne dlhý čas. No rovnaké obdobie v ponímaní vývoja spoločnosti je iba malý krôčik. Predsudky a rôzne dogmy, ktoré ovplyvňovali život ľudí dlhé obdobie, iba pomaly a pozvoľna ustupujú novým, progresívnejším myšlienkam a postojom.

Zdravo a bezproblémovo fungovala do deväťdesiateho ôsmeho. Začalo to pobolievaním hlavy, závodná lekárka liečila Zuzanu na migrénu. K zlepšeniu nedochádzalo. Ako poštová doručovateľka sa musela nie raz premáhať, aby svoju šichtu zvládla. Robota ju bavila, nechcela sa vypisovať na péenku. „Som spoločenská, vo svojom rajóne som sa s ľuďmi, ktorým som nosila poštu, nie raz poriadne zarozprávala."

Milanko má sedem rokov. Má rád počítačové hry, rád „mastí" sedmu, hrá dámu, obľubuje všelijaké detské party a jasné, že doma je aj na ihrisku s preliezkami. A dokonca sú dni, keď sa neskutočne teší do školy.

V deväťdesiatom štvrtom mu povedali, že to, čo prekonal bol asi epileptických záchvat. Prišiel z ničoho nič, nijaké príznaky pred tým nebadal, resp. nepamätá si na ne.